Vysoká, pôvabná a mýtická – tri slová, ktoré by povedala ak by sa jej niekto spýtal nech sa opíše troma slovami. Najprv totiž upútala svojou výškou a neskôr svojou hnedou pokožkou. Vlasy mala vlnité, husté a čierne ako havranie pierka. Jemné na dotyk a vždy voňavé. Vždy mala veľmi prenikavú, skôr korenistú vôňu kvôli parfumom a olejčekom, ktoré si mazala na telo či parou vpúšťala do vlasov. Práve vlasy boli tajomstvom preto vždy voňala tak dobre, vlasy totiž držali vôňu oveľa lepšie ako pokožka. Dávala si záležať na svojom vzhľade – vždy musela vyzerať reprezentatívne a upravene. Jej najčastejší odev bol Saari, ktorý bol typický pre indickú kultúru. Nosila saari v rôznych odtieňoch či strihoch. Na čom si ale zakladala bolo aby boli vždy z hodvábu, toho najjemnejšieho na dotyk a najkrajšieho na pohľad. Doplňovala svoj vzhľad aj rada šperkami, ktoré boli zo zlata a bolo ich veľa. Čím viac to buchotalo, štrngalo a ligotalo sa, tým lepšie. Na zjav naozaj pôsobila ako nejaká bohyňa vystrihnutá z indickej komixovej knižky. Mala svoju auru, mala svoju autoritu a svoji vlastnú pýchu. Vďaka vplyvom zo štúdia, a rôznych kultúr, ktoré mala možnosť ale spoznať sa niekedy zodievala aj do viac „západnejších“ odevov. Rifle či tričká, klasické šaty, sukne, čipky nechýbali v jej šatníku. Tento „západnejší“ šatník ale využívala skôr na medzinárodných cestách keď nechcela riskovať, že sa niektoré z jej saari môžu zničiť. Dávala si pozor na svoje veci, dbala na čistotu svojich odevov a na to aby vyzerala vždy tip-top. To dotváralo jej druhú charakteristiku – pôvabná. Tvár guľatá, plné líca, veľké pery a výrazné tmavohnedé oči ako tá najlepšia a najvláčnejšia belgická čokoláda pod slnkom. Jej vzhľad väčšinou doplňovalo bindi – typická červená bodka v strede čela. Niekedy mohla byť aj viac zdobená, to využívala ale iba vo veľmi formálnych prípadoch. Väčšinou to bola iba červená bodka, buď nalepovacia alebo vytvorená henou. Hena bola tiež súčasťou jej vzhľadu – často mala po rukách nakreslené rôzne kvetinové či zvieracie vzory červenou henou, čo vytváralo dojem dočasného tetovania. Všetko dokopy spôsobilo, že ľudia ťažko spúšťali oči, aj keď sa iba mihla na okamih v ich spoločnosti. Nebol to ale iba jej vzhľad, ktorý ľudí dokázal na moment zastaviť. Bola to iba ona, nič viac. Sebavedomé dievča, ktoré vedelo o svojich prednostiach, kráse a intelekte. Mala rada komplimenty, milovala ich viac prijímať ako ich skladať. Človek ju naozaj musel uchvátiť aby položila úprimný kompliment, a neúprimný kompliment neskladala. Skôr nemala problém si nepoložiť servítku pred ústa ak sa jej niečo nepáčilo. Nieže by nebolo vždy niečo krásne, čo by človek nenašiel ale ona vnímala svoj svet úplne inak. Ľahšie ju bolo uchvátiť umením, sama bola totiž umelecky založená duša. Okrem toho, že milovala písanie, venovala sa vo voľnom čase a sklenárstvu a vyrábala sklenené mozaiky v rôznych tvaroch – od zvierat, kvetín až po nelogické mozaiky, ktoré odrážali slnko. Hrala na klavír a venovala sa tradičnému indickému tancu. Vtedy bola asi najviac uvoľnená, najviac prístupná a možno aj najviac zraniteľná. Vždy si totiž držala svoju tvár a nedávala ľuďom poznať svoje pocity tak ľahko. Ľudia museli hľadať cestičky ako ju zaujať, a zaujať natoľko aby mala záujem o to ľuďom otvoriť svoje vnútro. Ako správna princezná ale bola aj šľachetná, záležalo jej na dobre druhých a na ich komforte. Najviac sa to odzrkadľovalo práve na jej názoroch, ktoré mala. Úplne v opozite s jej otcom. Doma nemohla nahlas nesúhlasiť s tým čo prikazovala jeho vláda, ale mimo domu si mohla vyjadriť svoj názor. A že to robila veľmi rada a veľmi zvučne bolo asi tak jasné ako to, že slnko vychádza z východu a zapadá na západe. Horela liberálnymi myšlienkami, pokrokovými názormi a dobrom, ktoré chcela za svoj život vykonať. Ak mala za sebou niečo zanechať, chcela aby to bolo niečo čo uľahčí život ľudí aj dlho potom čo tu už ona nebude. Nevedela síce koľkokrát sa ešte znovu zrodí, no dúfala, že tento život je posledný ktorý žije a preto si na tom musí dať extra záležať. Rada ľuďom vysvetľovala svoje myšlienky (o ktoré sa chcela samozrejme podeliť) a učila ich niečo nového. Ak mal niekto záujem o jej kultúru, bol to síce malý a bezvýznamný bodík, no stále tam bol. Feminizmus sa tak stal tiež jedným z jej záujmov. Práva žien, ich životy a útrapy. Bola horlivou feministkou, verila, že patriarchálne spoločnosti sú opresívne, a muž vie toľko isto čo žena. Bez žien by predsa svet bol uvedený do záhuby. Matka, dcéra, sestra – jej svätá trojica, ktorá potrebovala ochranu a poriadne práva. Podľa nej bolo zastaralé mať patriarchálne spoločnosti, a skalne bola presvedčená, že už táto malá zmena by mohla priniesť svoje ovocie. Často sa ale kvôli svojej veľmi ambicióznej povahe dostávala do konfliktov, pretože nepustila. Bola tvrdá ako kameň a ak si niečo zaumienila, muselo to tak byť. Jej cesta alebo žiadna cesta. Bola od prírody veľmi tvrdohlavá, svojská a nevadilo jej narážať hlavou do steny až do momentu kým stenu neprebila. Narodila sa v znamení leva a ona na astrológiu, znamenia a hviezdy verila. Lev bol kráľom prírody a kráľa ťažko človek presvedčí o jeho nepravde. Vedela sa ale mýliť, len potrebovala chvíľku aby si uvedomila, že chybila. Keď svoju chybu uznala, a pochopila ju, dokázala urobiť prvý krok k ospravedlneniu. Tento fenomén bol ale veľmi ojedinelý a nestával sa veľmi často, lebo sa často proste nemýlila, nech si hovoril kto čo chcel. Bola totiž veľmi pyšná, možno až príliš pyšná osobnosť. Mohla tak na ľudí pôsobiť aj veľmi flegmaticky, nie prístupne. Presne to mala ale v úmysle – chcela aby k nej pristupovali iba ľudia, ktorý vedeli čo od nej chcú žiadať. Mohla sa na ľudí pozerať trochu zhora, to je pravda a mohla ľudí pokojne odsúdiť na prvý dojem. Niekde vnútorne vedela, že to nie je správny prístup, ale jej hranice jednoducho nepovoľovali. Nesnažila sa za roky nejako zmeniť tento „fenomén“ ako to jej matka rada nazývala, a bola nepríjemná. Dokázala byť veľmi nepríjemná, hlavne v momentoch keď vedela, že ide o osobný útok. Vtedy si pustila ústa na špacír a povedala druhej strane možno aj veci, ktoré úplne nemusela alebo vôbec nemala. Ústa ale pracovali rýchlejšie niekedy ako mozgové reakcie. Svoje konflikty väčšinou ukončovala dramatickým odchodom, na vychladnutie a prebehnutie si celej situácie. Ťažko sa tak ospravedlňovala, no ešte ťažšie prijímala fakt, že bola nepríjemná. Pôsobiť síce mohla ako anjel z nebies, no skôr by povedala, že patrila niekam do tmavého kúta. Lebo bola egoistická, milovala svoj komfort a seba. Najviac zo všetkých práve iba seba. To sa odzrkadľovalo práve na jej výzore, ktorému dokázala venovať hodiny dňa. Hľadala cesty aby ona vyťažila čo najviac zo situácie, aby všetko stočila na svoju stranu a ľudia si tak vždy „z vlastnej vôle“ vybrali jej voľbu. Keď sa ale s niekým zblížila, dokázal sa prekúsať cez jej veľmi horlivú a ambicióznu povahu, našiel dievča, ktoré bolo ochotné skočiť do ohňa. A síce milovala prijímať, milovala aj dávať. Lásku, pohľady, darčeky či povzbudzujúce slová. Na konci dňa bola dobré dievča, mala rada zábavu, smiech a mnoho rôznych vecí. Človek len musel vidieť svet aj jej očami a nechcieť ju vymodelovať do nejakej formičky, do ktorej by ju aj ta nikdy nikto nenapchal. Bola lojálny priateľ, naozaj ten priateľ, ktorý skočí aj z mosta ak skočí ten druhý. Keby môže byť jedna žena armáda, bola by to určite ona pre ľudí ktorých milovala a mala ich v hĺbke svojho srdca. Tam bola ale práve tá dlhá a tŕnitá cesta po ktorej sa veľa ľuďom nechcelo. Ľudia to s ňou rýchle vzdávali a preto mala pochybnosti – bolo vôbec možne ju milovať? Občas sa zahĺbila do svojej hlavy, premýšľala a prepočítavala, či to nie je príliš veľa. Nakoniec došla ale k výsledku – keď ju, tak so všetkým aj s tým čo je príliš veľa. Tak mohla byť aj nakoniec úplne mýtická, presne ako by povedala tretím slovom na svoju povahu. Nakoniec rovnako ako jej nespútaná a horlivá povaha boli aj jej záujmy. Nemala typické záujmy princeznej, aj keď dostala etické vzdelanie na úrovni. Vedela svoje typické princezničkovské veci – hovoriť piatimi jazykmi, hrať aspoň na jeden hudobný nástroj a ovládala formálny tanec rovnako ako tradičný tanec. Okrem toho ale našla záujem už aj v spomínanom sklárstve. História sa pridala časom keď sa učila, že ľudia robia vlastne tie isté chyby ako kedysi a nikdy sa ľudia nepoučila. Hinduizmus učil o reinkarnácii, a preto si to mohla vysvetliť všelijako. Duše sa iba premiestňovali zo schránky do schránky, ale človek ostal. Preto boli ľudia tak hlúpi a robili tie isté chyby? Rada sa tak odvolávala na históriu a poukazovala na fakty. Bola veľmi sčítaná ak išlo o túto literatúru. Netrávila ale iba celé dni nad knihami, venovala sa ale aj športu. Síce to nerobila intenzívne ako nejaké silové cvičenia, gymnastika sa stala jej každodennosťou. Jednak to malo dobrý vplyv na telo, pomáhalo jej to lepšie s tancom a rovnako tak s výškovým skákaním do vody. Bol to nebezpečný šport a matka nebola nadšená z jej voľby. Keď sa ale človek naučí poriadnu formu, nemá problém vyliezť aj 20 metrov nad bazén a zoskočiť. Bol to práve ten adrenalín, ktorý natoľko zbožňovala. A pre niekoho by to možno skončilo športom, no adrenalínom brala aj záujem o feminizmus. Hlavne keď pochádzala zo spoločnosti a krajiny, kde ženy neboli úplne obľúbenou témou. Bola to tá rebélia, ktorá jej dodávala chuť adrenalínu. A v neposlednom rade to boli hviezdy. Milovala nočnú oblohu, astrológiu a všetko s tým spojené. Bola schopná tak presedieť hodiny na tráve a pozorovať nočnú oblohu, kde vždy niečo hľadala. Odpovede na svoje nekonečné otázky a riešenia na svoje útrapy, ktoré viedla hlavne sama v sebe.