Dôležitý ples pre politických hostí, jeden z mnohých, ktoré doteraz jej rodičia absolvovali. Pravdepodobne si mysleli, že dni plienok sú už skoro zažehnané a ich dve deti budú rásť ako z vody. To by si na tomto plese ale nemohli dať rýchli sex, pri ktorom tak trochu zabudli na to, že: a) jej mama je stále veľmi plodná a za b) že jej mama nebrala žiadne lieky, ktoré by zabránili tehotenstvu. Preto ich prekvapilo asi o mesiac a niekoľko dní navyše, keď kráľovná Nora zistila, že je zase tehotná. A práve toto náhodné počatie sa s ňou bude pravdepodobne ťahať po zvyšok života. Narodila sa skoro na začiatku leta, pobozkaná slnkom, ktoré sa po zvyšok jej života stane jej vodítkom na svete. Ten „veľmi“ nezvyčajný spôsob počatia sa na nej tiež podpísal, keďže bola zo všetkých detí najneposednejšia a najaktívnejšia. Naposledy si jej rodičia pravdepodobne vydýchli práve vtedy, keď ich matke položili do ruky dievčatko v perinke, ktoré nevedelo hovoriť a ani chodiť. Vždy na to mama spomínala ale s láskou v očiach a v tóne hlasu. Bol to krásny teplý májový deň, kedy polia v malebnej krajine rodiny svoje nekonečné záhony tulipánov a krajina tak získala ďalšiu hviezdu do zloženia. Treba ale dodať, že bola tentokrát už naozaj posledná a jej rodičia si začali dávať väčší pozor. Aspoň trochu sa zo svojich chýb poučili. Ako sa už povedalo, najväčší kľud bol iba v momente čo sa narodila. Bola veľmi živé, hravé a hlavne hlasné dieťa. Naučiť ju chodiť bolo iba sťaženie si situácie, pretože bola vynaliezavá, vždy niekam liezla a veľakrát preto aj padala. Bola ako naťahovacia bábika pre svojich súrodencov, do momentu čo nevedela vrátiť úder naspäť. Keď začala rozprávať, dni pokoja naveky skončili. Nezavrela sa jej huba ani keď spala vraj. Malé desaťročné dievčatko si bolo schopné zastaviť slúžku, ktorá práve pracovala a tým, že ju slúžka nemohla odmietnuť, musela urobiť čo jej bolo po vôli. Potrebovala niekoho na čajový večierok? To bolo úplne jedno, že ľudia mali svoju robotu, ktorá sa od nich očakávala, ona pojem o čase a priestore nikdy úplne nemala. Našťastie jej rodičia ale mali pochopenie pre všetky svoje deti a nechali ich nech si vyskladajú cestu života sami. Boli tam ale aby pomohlo, a možno ich trochu donútili nazbierať nejaké schopnosti. Krajina v ktorej sa narodila bola veľmi liberálna, či už myslením alebo vedením jej rodičov. Bola to jedna krajina z mnohých, ktorá mala dobrú ekonómiu, ľudia svoj kráľovský rod miloval a krajina bola rajom pre mladých či starých. Dostalo sa jej veľmi dobrého vzdelania na vysokej úrovni, naučila sa okrem svojho jazyka aj ďalšie dva – anglicky a španielsky. Začala sa venovať jóge a naučila sa hrať na klavíry. Aj napriek svojej neskrotnej povahe sa naučila vystupovať adekvátne k svojmu postaveniu, a to všetko na hodinách etikety, ktoré navštevovala so svojimi súrodencami. Po ukončení štúdia, z ktorého si odniesla maturitu, ona nehodlala utekať na vysokú školu ako jej staršia sestra. Rozhodla sa, že si chce dať rok voľna a precestovať čo najviac krajín. Najprv neboli jej rodičia úplne nadšený z myšlienky, že ledva dovŕšila dospelosť a už-už chce utekať z domu boh vie kde. Po tom, čo im oznámila, že jej prvá cesta bude viesť do Novej Ázie nastali prvé protesty. Nová Ázia bola stále vo vojnovom konflikte a nechceli predsa aby sa ich dcére niečo stalo. Nehodlala ale diskutovať a svoje kufre si zbalila týždeň po maturitách. Nasadla na lietadlo a odišla do Ázie na tri mesiace. Napriek situácii precestovala krajinu, navštívila rôzne historické miesta, spoznala rôznych ľudí, kultúru a hlavne si odniesla stovku zážitkov. Došla domov celá natešená a nadšená, stále ale nepremýšľajúc o ďalšom štúdiu. Namiesto toho si bookla ďalšiu niekoľkomesačnú cestu po južnej Amerike, čo sa jej na zimu hodilo. Stal sa z nej cestovateľ, našla sa v tom, že nemusela posedieť na jednom mieste a stále mohla ísť. Idylický život ale nikdy netrvá dlho, hlavne nie ak ide všetko až moc podozrivo dobre. Počas jednej jej cesty dostala telefonát od matky s tým, že by mala dôjsť domov lebo otec na tom nie je veľmi dobre. Očakávala to najhoršie, možno že jej oznámia, že mu ostáva pár dní. Oznámili jej síce, že jej otec je vážne chorý a má rakovinu, no našťastie im nepovedali, že má iba pár mesiacov navyše. To bol bod kedy sa veci začali kaziť. So svojimi súrodencami mala vždy blízky vzťah, no Noah sa začal vzďaľovať a nakoniec prepadol aj veciam, ktoré neboli k jeho prospechu. Zbytočne sa mu to snažili vyhovoriť či mu pomôcť, mal svoju hlavu. Všetci sa snažili s týmto naučiť žiť, nežiť v strachu, nečakať na najhoršie. A ona to vedela najlepšie iba tým, že cestovala. Jej mama nebola nadšená a obvinila ju, že je sebecká keď chce odísť. Ťažko sa jej vysvetľovalo, že ju domáca atmosféra dusí, preto sa rozhodla nič nevysvetľovať a odísť. Aj keď dostala otcove požehnanie, jej mama jej úplne neodpustila fakt, že odišla keď je otec vážne chorí. Odletela na Balkán, neskôr do Grécka a takto pendlovala v južných krajinách Európy mesiace. Občas dokonca vypomáhala v apartmánoch ako recepčná za ubytovanie. Jej život sa zdal znovu dobrý, nebudila sa každý deň s myšlienkou, že dneska je ten deň. Život sa mal žiť, nie prežívať. V deň keď ale uvidela vojakov v oficiálnej uniforme jej krajiny, došlo jej zle. Zakrútil sa jej svet a ona myslela na to najhoršie. Vtedy mala výčitky svedomia a chcela sa kajať. Odovzdali jej ale úplne inú správu ako predpokladala. V liste stálo, že jej otec ju aj jej sestru prihlásil do Selekcie, ktorá sa bude konať v Illey. Jej telom lomcovali emócie, pretože ona sa nechcela snažiť o nejakého princa, ktorého ani nepozná a nechcela sa ešte k niekomu a niekam viazať. List mal asi tri strany, kde bolo zdôvodnenie prečo to jej otec urobil. Keby vyberú jej sestru, napriek tomu ju žiadal aby do krajiny odcestovala ako oficiálna návšteva. Mala ísť aj so svojimi zvyšnými súrodencami. Posledná veta ju ale zmiatla, pretože hovorila niečo o tom, že puzzle do seba nezapadá a jemu je to veľmi ľúto. Nechápala úplne metaforu, no svoje povinnosti princeznej poznala až moc dobre. Odpadol jej kameň zo srdca a aj keď jej to bolo proti srsti, zbalila si svoje kufre a rovno sa vydala na dlhú cestu cez pól sveta do Illey, prvýkrát po dlhej dobe slúžiť ako princezná vlasti a po dlhej dobe tráviť čas so svojimi súrodencami, s ktorými sa za ten čas od seba veľmi vzdialili. V hĺbke duše ale dúfala, že princova ruka nevytiahne jej meno a ona sa nebude musieť tváriť ako veľmi ju zaujíma.