top of page

Lykke Kayle Skovgaard

"Some children are simply born with tragedy in their blood."

424495545_399716732626961_1630570946881103129_n.jpg

Status: Princezna
Země: Dánsko

Věk: 23 let

Datum narození: 24.12.

Výška: 170 cm

Váha: 61 kg

Barva vlasů: Hnědá

Barva očí: Modrá


Vzdělání: Soukromé

Oblíbená barva: Pastelové

Stav: Vdova
Děti: Žádné


Vlastnosti: Tichá, introvertná, úprimná, ufrflaná, emotívna

Zájmy: Zvieratá, knihy, hudobné nástroje, jazyky, gúľanie očí

 

Rodina: Matka, otec †, strýko, brat Hans
 

Face claim: Milana Vino

Charakter

Šťastie. Presne to bola Lykke pre jej rodičov a presne preto jej dali aj meno, ktoré to patrične reprezentuje. Veľa ľudí hovorí, že svoj krásny zovňajšok zdedila po svojej krásnej matke. Jej oči, sú ale úplnou kópiou jej otca. Tak modré, ako sám neptún. Nos má ako gombík, k veľkosti jej tváre. Zdobí jej ho množstvo pieh, ktoré jej siahajú až po líca. Obočie má večne vyčesané hore a plne pery stále nosí olemované kontúrkou a rúžom. Od narodenia mala ryšavé vlasy, dokonca ich mala dlhé až po pás. Po smrti svojho manžela si ich ale nechala ostrihať a aj si ich prefarbila na čokoládovo hnedú. Bola to jedna s tých kniha zmien. Rada číta, ale potrebuje na to okuliare, inak je z nej krtko. Je celkom vysoká, keďže všetci v jej rodine sú vysoký, preto keď vezme opätky, bežne je vyššia ako jej tanečný partneri. Rýchly metabolizmus jej zabezpečil úzky pás. Vždy milovala balet. Rada sa na neho pozerá, ale nikdy nebol čas na to, aby sa do toho ponorila ešte viac a teraz už na to nemá ani čas a aj je na to už dosť stará. Lykke je, čo sa týka učenia veľmi rýchla. Vie rozprávať šiestimi jazykmi ( dánštinou, ruštinou, angličtinou, francúzštinou, taliančinou, švédštinou), dokonca bolo povedané jej domácimi učiteľmi, že by preskočila dva ročníky, keby chodila do školy. Vie hrať na klavír excelentne, na cello trochu a dokonca trochu aj na husle. Vďaka samoštúdiu hudby dokáže zaspievať každý tón, preto vie aj pekné spievať. Kresliť, maľovať to je pre ňu španielska dedina. Každý pokus zlyhal, preto sa na to vykašľala. Samozrejme, nie je dokonalá, aj keď to tak možno pôsobí. Napriek tomu, aká je múdra bola riadne naivná. Svojmu nevlastnej otcovi verila prvé posledné. Teraz síce vie, že to už nie je sväté, no počúvanie na slovo jej ušetrí vždy veľa kriku a nervov. V rodine, hlavne ženy, zvyknú mať rôzne psychické odchýlky. Ani ona nie je výnimkou. Trpí úzkosťami na ktoré berie lieky. Ak ich náhodou zabudne, čo sa neraz stalo, nebolo to pre ňu nič príjemné. Svoju pubertu a to "rebelantské" správanie si veľmi neužila, preto teraz často býva nevrlá, ufrflaná, drzá, alebo až zlá. Zvaľuje to však na úprimnosť. Lykke je alergická na oriešky a nemá vôbec v obľube vôňu ľalií. Boli ju z toho hlava. Je majsterkou v prekrúcaní očí, keď ju nikto nevidí a odborníčkou na falošné úsmevy. Poslednou dobou môže prísť ľuďom veľmi vážna a keď niekto spomenie jej zosnulého často sa rozcíti, alebo rozhnevá. Nie z toho, že by jej chýbal, skoro ho ani nepoznala. Stále jej ale smrť nie je ľahostajná. Vďaka strýkovi asi nikdy nepoznala lásku ako takú, preto sa i nej stavia celkom otvorene ale je opatrná lebo vie, že kým jej strýko žije nemôže byť iba tak z hoci kým. Spoločnosť vyhľadáva iba zriedka a cíti sa dobre s ľuďmi, ktorých pozná, pri nových je trošku utiahnutejšia. Nie je to ale kôpka nešťastia ako sa možno javí. Vie byť aj zábavná, odviazana a usmievať sa od ucha k uchu. Človek si ale k nej musí nájsť cestu, možno trochu kostrbatejšiu. V neposlednom rade je Lykke milovníčkou zvierat. Od malých, po veľké. Má mačku Flyna a čierneho frizáka Napoleona. Pár králikov jej niekedy behá po izbe. Má ale strach zo psov. Nikdy na seba neobliekla nič vyzývavé keďže by za to dostala nie len kazanie, ale podľa jej otca to vôbec nie je pre ženu jej postavenia žiadané a podľa jeho slov nehanebné. Preto chodí väčšinou zahalenejšia, alebo niečo o čom vie, že si nezlízne prezývku "pobehlica" od strýka. Verí ale v to, že v Illey na oblečenie, ktoré bude nosiť nikdy nepomyslí ako nehanebné a dúfa, že to je to posledné , na čo vôbec bude myslieť.

Minulost

Rodičia Lyke to nikdy nemali extrémne ťažké. Jej otec sa narodil ako druhý kráľovskému páru, tým pádom tiaha koruny padla na hlavu jeho staršieho brata. Zlízol si ale trošku kritiky kvôli výberu svojej manželky, ktorá nebola urodzená, ale za to bola asi tá najkrajšia žena pod nad Dánskom svietiacim slnkom. Keď prevzal korunu jeho brat, bolo to pre neho náročné obdobie, no vtedy prišiel na svet ich prvý syn Hans. Samozrejme, nikto netušil vtedy, že by Hans mohol byť budúcim vladárom. Ich strýko ešte vtedy síce žiadnu ženu nemal, ale nebol ani najstarší, tým pádom nikto netipoval, že by si ešte nezaobstaral dediča. Po niekoľkých rokoch po narodení Hansa ale ale narodila do rodiny malá slečna presne na Vianoce. Lykke.   Dievča, krásne ako jej matka ale mala už v očiach jej strýka jasný osud. Prvé roky bola Lykke ako každé iné kráľovské dieťa. Hračky, hry, spánok, plač a ani smiech nechýbal. Zlom v živote každého jedného nastal, keď ich otec z neznámych príčin zomrel. Nikto to nečakal a každý princa oplakal. Matka Lykke sa ale rýchlo spamätala zo smrti jej manžela a znova sa vydala. Za ich strýka, čiže sa stal ich novým otcom. Ten nastavil obom striktný rozvrh  a skôr, než Lykke dovŕšila osem rokov ju vydal za svoju pravú ruku a radcu Larsa, 70 ročného vraj gentlemana. Nebolo to vôbec kvôli tomu, že by to potrebovali. Toto manželstvo im vôbec nič nezistili. Bola to čistá manipulácia a ovládanie zo strany strýka. Chcel ju mať pod kontrolou ako každého iného. Lykke si preto nikdy rožky nevystrčila. Držal ju tak skrátka, že ani nemohla. Robila presne to, čo jej bolo kázané, aj keď pomaly zisťovala že veci, ktoré po nej chce, nie sú vôbec k jej dobru. V 16-tich jej city zaboreli k strážnikovi, ktorý sa jej aj dvoril. Raz ho ale prepočula keď hovoril, aká je Lykke naivná malá princezná keď si myslí, že by sa mu mohla páčiť. Vtedy si išla oči vyplakať a strážnik beztak z dňa na deň zmizol. Na prahu jej 20tich narodenín ju jej manžel opustil. Stala sa vtedy vdovou. Nikdy Larsa rada nemala, ale nikdy sa k nej nesprával zle, aj keď sa s ním iná videla možno desať krát za to desať ročne manželstvo. Anton hej konečne ako tej najmladšej zveril Grónsko, aby v ňom mohla prečkať nie len obdobie smútku, ale aby sa naučila zodpovednosti voči krajine. Neplánoval ju už vydať, myslí si, že sa poučila a vie, akého muža má do rodiny priviesť. Grónsko Lykke spravuje už nejaký čas svedomito. Má ale viac slobody v Grónsku, ako jej brat doma v Kodani, preto sa jej až teraz začínajú rísovať rožky. Nevyskakuje si ale príliš lebo vie, že Anton má u nej svojich ľudí. Preto nevaha pri ponuke diplomatickej cesty s Hansom. Brata nevidela roky a tak sa teší, že s ním konečne strávi čas. A že sú možno konečne v živote prvý krát vyhodí z kopýtka.

bottom of page