Bolo len pár minút po tom, čo sa Slnko rozhodlo vystúpiť na oblohu, keď sa z kráľovskej komnaty začal ozývať krik kráľovnej, ktorá práve privádzala na svet svoje druhé dieťa – princeznú, ktorej vybrali meno XiuMei. Len čo sa malý uzlíček šťastia narodil, putoval namiesto teplého náručia matky do chladného inkubátora a pod neustály dohľad palácových lekárov, keďže sa táto kráska poponáhľala na svet už o 2 mesiace skôr. Išlo však o zdravé dieťa, a tak po pár dňoch strávených v chlade putovala v zlato-bielej perinke do hrejivého náručia matky. Len čo ju uvidela, na tvári sa jej objavil široký úsmev, čo značilo, že si svoju matku obľúbila. Po asi dni bola malá princezná ukázaná aj obyvateľom krajiny a ostatným členom kráľovskej rodiny, čo bolo sprevádzané hlasným plačom. XiuMei sa totižto nepáčilo, že na ňu hľadí toľko veľa očí. Ako tak plakala po chvíli pocítila jemný dotyk kohosi ruky, a tak otočila hlavičku k svojmu bratovi, ktorého si obľúbila veľmi rýchlo. Ako tak rástla, pestúnky, ktoré ako každé kráľovské dieťa dostala ju spolu s rodičmi a bratom učili všetko, čo potrebovala. V momente, keď sa naučila chodiť jej však už nebolo. S hlasným smiechom začala utekať po komnate. Vyžívala sa v tom najmä po večernom sprchovaní, kedy sa rozbehla skôr ako ju stihli zabaliť do uteráka či ružového huňatého župana. Stále jej však niekto bol v pätách, aby si malé dievčatko neublížilo. Ako tak roky plynuli z neposedného bábätka vyrástlo neposedné dievčatko, ktoré však muselo jedného dňa zasadnúť do školských lavíc a začať sa učiť všetko potrebné – písať, čítať a počítať. Všetky povinnosti však veľmi dobre zvládala, až na počítanie, s tým mala problémy. Mala však svojho staršieho brata, ktorý jej veľmi ochotne pomáhal. Ako poďakovanie však za to musela nosiť ružové oblečenie, čo jej zo začiatku veľmi vadilo, no časom si tú farbu obľúbila, a tak musel JaeMin vymyslieť niečo iné. Nebol však jej jediným súrodencom. Pár rokov po jej narodení, prišla na svet jej malá sestrička XiuMin, na ktorú zo začiatku žiarlila. Bála sa totižto, že ju už rodičia nebudú ľúbiť, tak ako predtým. Keď však pochopila, že sa tak nikdy nestane, že ju budú mať stále rovnako radi, sestričku si obľúbila a veľmi rada pomáhala bratovi i maminke obliekať ju do ružovej farby. Do jej života okrem povinností v ktorých pokračovala aj na jednej z najlepších univerzít v krajine, vstúpili tiež koníčky, či už tie športové alebo umelecké. Pri šerme i karate sa cítila veľmi dobre, no keďže išlo o pomerne nebezpečné športy, nezaobišlo sa to bez zranení. Vždy sa však zo všetkého dostala. Jedného dňa sa však všetko zmenilo. V deň, keď jej brat predstavil svojho partnera, ktorého sa chystal vziať. Nerozumela prečo by to tak malo byť, prečo by mal skončiť s nejakým mužom, a tak bola zásadne proti ich svadbe. Dokonca so svojim bratom, s ktorým mala inak veľmi dobrý vzťah prestala na nejakú dobu komunikovať. Na svadbu však z úcty k nemu išla, aj keď sa jej jeho nový partner nepáčil. Až po nejakom čase Jena prijala do rodiny a začala si k nemu hľadať cestu. Ani nevie ako do jej života vstúpil strach a istá forma nenávisti voči Indii, ktorá proti nim začala vojnu kvôli rozdielnym názorom na partnerské vzťahy. Podporovala svojho brata, aj keď zo začiatku i ona bola proti svadbe s Jenom, no videla na bratovi, že je s ním šťastný. Čo však neznesie je moment, kedy sú na sebe nalepení v objatí a bozku. V tom momente sa jej chce zvracať. Jedného dňa keď prechádzala okolo komnaty jej rodičov začula rozhovor, v ktorom spomínali istého princa zo vzdialenej zeme, ktorý by mohol krajine pomôcť vyhrať ten boj. Bez toho, aby zaklopala vtrhla do komnaty, pričom jej bolo jedno, či má alebo nemá povolenie. Hovorili o nej, a tak chcela vedieť, čo to má znamenať. Zo začiatku nechcela o niečom takom ako je Selekcia v ďalekej Illey počuť, no po nejakom čase sama prišla za kráľovnou - matkou a kráľom - otcom, aby im predniesla svoje rozhodnutie vstúpiť do Selekcie a zabojovať o princovo srdce, ruku i korunu. Chcela nájsť pravú lásku ale aj pomôcť rodine ochrániť krajinu.